DYSKALKÚLIA     

Dyskalkúlia je označovaná ako porucha matematických schopností a popri dyslexii a dysortografii je najrozšírenejšou poruchou učenia. Ide o poruchu schopnosti učiť sa matematiku, pričom dieťa, ktoré touto poruchou trpí, nemá nijakým spôsobom znížený alebo narušený intelekt. Nie je to porucha duševného zdravia, ale skôr neverbálna porucha učenia, ktorá spôsobuje veľké množstvo ťažkostí.

Hovoríme napríklad o ťažkostiach s počítaním, meraním a odhadovaním množstva, pracovnou pamäťou pre čísla, sekvenčnou pamäťou, schopnosťou rozpoznať vzorce, vnímaním času, rozpoznávaním času, zmyslom  pre orientáciu alebo mentálnym vyhľadávaním matematických a logických postupov.

Josef Novák (2004) vo svojej príručke Dyskalkulie – metodika rozvíjení základních početních dovedností uvádza, že touto poruchou trpia približne 3 percentá detskej populácie. Častými sprievodnými javmi dyskalkúlie sú porucha orientácie, zrakového či sluchového vnímania, nesústredenosť, porucha pozornosti, ale aj porucha pamäte. Deti s dyskalkúliou majú problém najmä s pracovnou pamäťou. Ako príklad si môžeme uviesť, že pre tieto deti je náročné držať v pamäti niekoľko čísel naraz, zatiaľ čo majú s týmito a ďalšími číslami pracovať a robiť rôzne matematické operácie.

Príznaky dyskalkúlie

• Dieťa má ťažkosti so základnými matematickými operáciami ako je sčítanie, odčítanie, vynásobenie či delenie.
• Je pomalé pri vykonávaní tzv. „duševnej matematiky“ a je pravdepodobné, že bude mať problémy s peňažnými úlohami, ako je napríklad tipovanie či s inými, dokonca aj bežnými, peňažnými operáciami.
• Pre dieťa s dyskalkúliou je ťažké pochopiť a zapamätať si základné matematické fakty a vzorce, preto hovoríme, že detská matematika je často nekonzistentná.
• Deti môžu byť síce schopné vykonať výpočty jeden deň, ale na druhý deň už tomu tak nie je. Napríklad, ak sa dieťa učí na písomku, doma vie vypočítať príklady, ale na druhý deň v škole nevie s príkladmi ani pohnúť.
• Celkovo sa dieťa s dyskalkúliou môže zdať duchom neprítomné, s tendenciou strácať osobné veci, strácať sa v čase alebo sa ľahko dezorientovať.
• U niektorých jedincov je v spojitosti s dyskalkúliou prítomná aj zhoršená pamäť na mená alebo ich spájanie s konkrétnymi tvárami.

 

Pri dyskalkúlii, rovnako ako pri ostatných poruchách učenia platí, že jednotlivé príznak sú od dieťaťa k dieťaťu odlišné. A taktiež platí, že dyskalkúlia sa mení počas života, v jeho priebehu.

Diagnostika a liečba dyskalkúlie

Ak chceme dieťaťu s dyskalkúliou pomôcť, je veľmi dôležité, aby bola na základe spozorovaných príznakov vykonaná odborná diagnostika, najlepšie čo najskôr. Správna diagnostika matematických schopností je východiskom pre správnu liečbu. Slúži k poznávaniu kvalít vedomostných, osobnostných, všeobecných rozumových predpokladov ako aj špecifických predpokladov pre matematiku. Ako hovorí psychológ Novák, diagnostika matematických schopností slúži nie len k označeniu, pomenovávaniu problémov, ale tiež k vypracovaniu individuálneho postupu práce s konkrétnym dieťaťom v matematike. Na samotnej diagnostike matematických schopností sa podieľa, s prihliadaním na charakter porúch a narušenie matematických schopností, učiteľ, psychológ, špeciálny pedagóg a sociálna pracovníčka, prípadne lekár. Primárnym centrom, kde sa poruchám učenia venujú, diagnostikujú ich a ďalej odporúčajú liečbu, sú aj Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva.