• DYSPRAXIA

        Dyspraxia patrí medzi špecifické poruchy učenia a označuje sa ako vývojová porucha motorickej funkcie. Je to porucha, ktorej hlavnou črtou je postihnutie pohybovej koordinácie.

        Nedá sa však vysvetliť celkovou retardáciou intelektu alebo špecifickou vrodenou chybou ani získanou nervovou poruchou. Je spojená s určitou neobratnosťou pri vizuálne priestorových úlohách.

        Problém s koordináciou by mal byť viditeľný už od ranného detstva, veľmi skoro po narodení dieťaťa. Nemalo by ísť o získanú poruchu a nemala by byť ani zapríčinená defektmi zraku alebo sluchu. Špecifická porucha motorickej funkcie je známa tiež aj ako syndróm nešikovného dieťaťa, vývojová porucha koordinácie alebo vývojová dyspraxia.

        Dyspraxia je niekedy charakterizovaná aj ako postihnutie alebo nezrelosť organizácie pohybov, ktorá vedie k ťažkostiam v jazyku, reči, vnímaní a myslení. U dieťaťa s dyspraxiou je často zreteľný rodiel medzi pohybovými schopnosťami a vekom. Má problémy osvojiť si komplexné pohybové zručnosti, vývoj hrubej motoriky je oneskorený, pričom následné osvojovanie si jemnej motoriky je pre dieťa veľmi ťažké. Ďalej má problémy v napodobovaní videných pohybov. Tým, že je dieťa takto neobratné, má menší záujem o manuálnu prácu. Je to oblasť, v ktorej sa mu nedarí, preto ju vykonáva nerado. Takéto dieťa má dokonca častejšie i rôzne úrazy, práve vďaka svojej ,,nešikovnosti“.

        Dieťa s poruchou koordinácie je často považované za lenivé, lajdácke a oneskorené. Poruchami jemnej motoriky trpí pritom skoro každé desiate dieťa. Takéto dieťa má problémy so zvládnutím základných činností sebaobsluhy, je nemotorné, nedarí sa mu zapájať sa do detských hier. Býva často sociálne izolované. Nevie sa naučiť základné návyky ako jesť samostatne lyžičkou, celkovo má problémy pri stolovaní. Má zníženú schopnosť vykonávať bežné telesné cvičenia, zlú obratnosť, zvýšené telesné napätie, neschopnosť opakovať gestá, slabú pohybovú pamäť. Je nesamostatné a podáva nižší pracovný výkon. Náročné je preň i udržať sa na jednej nohe so zavretými očami. Môže mať problém aj s nepravidelnou a nekoordinovanou chôdzou.

        Osobitným typom tejto poruchy je vývinová rečová dyspraxia (tzv. rečová neobratnosť), ktorej príčinou je porucha mozgu v častiach, ktoré plánujú a programujú správne pohyby svalov artikulačných orgánov (pery, jazyk, zuby a ďalšie). Znamená to, že dieťa má oneskorený vývoj reči, hovorí nezrozumiteľne a má zlú výslovnosť hlavne na začiatku slova. Dieťa ťažšie rozumie informáciám prenášaným zmyslami, čo mu sťažuje i znížená koncentrácia, poruchy pozornosti, slabšie vizuálne vnímanie, deficit v priestorovej orientácií. Tie vedú k ťažkostiam vo formulovaní myšlienok, plánovaní akcií, v hľadaní riešenia problému, a pod. Viac ako 50 % detí, ktorým je diagnostikovaná dyspraxia, má poruchy pri osvojovaní reči.

        Prejavy dyspraxie

        Približne v šiestich rokoch si dieťa začne uvedomovať, že je iné ako jeho vrstovníci. Vidí, že s nimi nedokáže udržať krok, ťažko s nimi nadväzuje komunikáciu, deti ho začínajú odstrkovať a nepovažujú ho za rovnocenného partnera, neberú ho medzi seba. Dieťa môže mať problémy s pravopisom, ale i v športovej oblasti, hlavne pri kolektívnych športoch. Pokiaľ chce dieťa športovať, vhodné je preň napríklad plávanie. Ďalej môže mať ťažkosti naučiť sa skákať a udržať pritom rovnováhu. Nedokáže sa naučiť jazdiť na trojkolke, kolobežke alebo bicykli, môže mať problémy pri loptových hrách. Ťažkosti môže mať i pri kreslení, malovaní, strihaní, nedokáže poskladať puzzle. Je nesústredené, nešikovné pri jedení, pri sebaobsluhe ako napríklad pri zapínaní kombíkov, zaväzovaní šnúrok, obliekaní, čistení zubov, jedení. Takéto dieťa často neobľubuje určité činnosti ako strihanie nechtov, česanie alebo má vyhrady voči niektorým potravinám alebo druhom jedla.

        Vo vyššom školskom veku sa tieto ťažkosti, pokiaľ sa neriešia, len prehlbujú. Dieťa nedokáže nadviazať normálny vzťah so svojimi vrstovníkmi a preto inklinuje skôr k mladším deťom. Na ihrisku sa hrá radšej osamote. Hrbí sa v lavici a začína byť agresívne a mať výbuchy zlosti, ktoré sa väčšinou prejavia doma. Dieťa môže celkovo vyzerať veľmi nepokojné a nespokojné, vrtí sa alebo sa stále pohráva s vecami okolo seba. Začne mať problémy pri organizvaní času, pri plánovaní činností. S ťažkosťami si vybavuje informácie, hlavne pokiaľ sa vyžadujú rýchlo. Má problém podať určitý výkon, pokiaľ je v časovom strese. Jeho emočný prejav často zodpovedá nižšiemu veku.

        Dieťa s dyspraxiou v období docházky na strednú školu môže mať problémy s ďaľším profesným uplatnením sa. Výber profesnej orientácie je sťažený faktom, že dieťa často nevie ani samo, v akej oblasti je dobré, keďže mu chýba pocit úspechu v určitých činnostiach. Môže mať problém naučiť sa riadiť automobil. Taktiež môže mať veľmi vážne problémy nadviazať priateľstvá a vzťahy, kvôli zníženému sebavedomiu. Nevie rozlíšiť podstatné od nepodstatného. Stále môže mať problémy so sebaobsluhou ako je holenie, strihanie nechtov, pri používaní pomôcok v kuchyni (otvárak, mixér a pod.).

         

        Ťažkosti, ktoré musí dieťa s dyspraxiou prekonávať:                            

        • neschopnosť v školskom veku písať,
        • neschopnosť jasne a zrozumiteľne hovoriť,
        • pomalé pracovné tempo,
        • kresba na nízkej úrovni,
        • svalová ochablosť, nepružnosť,
        • problém s príjimaním a spracovávaním informácií (ťažkosti pri premyslení čo má byť ako urobené),
        • problémy s časovom postupnosťou a následnosťou pohybou pri vykonávaní určitej činnosti,
        • najväčšie problémy v škole: pri telesnej výchove, pracovnom vyučovaní a výtvarnej výchove.
         

        Sprievodné javy pri dyspraxií:

        • poruchy priestorovej orientácie,
        • poruchy pravo-ľavej orientácie,
        • problémy so zrakovým a sluchovým vnímaním,
        • poruchy pozornosti, pamäti, sústredenia,
        • poruchy motoriky,
        • hyperaktivita,
        • Aspergerov syndróm
         

        Spôsoby, ako zistiť, či má vaše dieťa dyspraxiu (skúšky zamerané na motoriku):

        • hádzanie a chytanie tenisovej loptičky,
        • kooordinácia horných a dolných končatín pri pochode na mieste,
        • vizuálno-motorická skúška farebným kruhom,
        • skúška pravo-ľavej orientácie,
        • obkresľovací test,
        • napodobenie rytmu,
        • vyšetrenie reči.