• Jej výnimočné miesto v školskom prostredí spočíva v tom, že sa zaoberá výchovou a vzdelávaním a súčasne diagnostikou a terapiou.
• Liečebný pedagóg poskytuje terapeuticko-výchovnú pomoc deťom a žiakom s narušením alebo ohrozením psychického, emocionálneho alebo sociálneho vývinu a poruchami správania. Zároveň poskytuje terapeuticko-výchovnú pomoc a poradenstvo zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom.
• Liečebný pedagóg v terapii využíva princípy na človeka orientovaného rogersovského prístupu. Práve preto k jeho dôležitým úlohám patrí budovanie vzťahu s dieťaťom.
• Čerpá z teórie a na dôkazoch založenej praxi umeleckých terapií. Cielene pôsobí na dieťa za účelom nápravy a návratu zdravia v najširšom ponímaní (duševného a fyzického zdravia, vývinu, funkčnosti).
• Ponúka bezpečné prostredie a vzťah, dôveru v potenciál k rastu a nádej cez korigujúce skúsenosti v činnostiach, pohybe, kreativite a umení.
• Liečebnopedagogické terapie umožňujú dieťaťu zažiť pozitívne emócie a úspech. Poskytujú mu emočne korektívnu skúsenosť, nakoľko v škole zažíva veľa neúspechu. Zároveň ho učia novým spôsobom zvládania neúspechu, namiesto nefunkčných kompenzačných mechanizmov.
• Terapie sú priestor pre rozvinutie aktivity a dialógu s dieťaťom cez pohyb, hru, činnosť a umenie, tak aby získalo formujúcu skúsenosť. Nejde len o emočné prežívanie ale aj o podporu mozgovej aktivity v zmysle budovania nových neuronálnych základov pre samostatné konanie a učenie.
• Ciele v liečebnopedagogickej pomoci sa nezameriavajú len na odstránenie symptómov, ale aj na podporu zdravých stránok osobnosti, podporu reziliencie, kreativity, flexibility, sebavedomia, pozitívneho sebaobrazu. Podporuje pozitívne rezervy dieťaťa.
• Umožňuje dieťaťu uskutočňovať proces sebapoznávania, sebarealizácie, sebareflexie. Predchádza tomu aj vytváranie podnetného prostredia, kde sa môže dieťa nachádzať, objavovať, tvorivo pracovať a skúmať rôzne veci (prírodniny, hry, sociálne situácie).

Typické pre prácu liečebného pedagóga je:

• Zmenu nenacvičuje, ale pripravuje prostredie a aktivity tak, aby sa zmena mohla udiať.
• Vychádza z dieťaťa a jeho potenciálu a vníma ho v jeho bytí spolu s prostredím.
• Využíva radostné a prirodzené aktivity (hru, pohyb, činnosť, umenie).
• Pracuje interaktívne (na báze dôvery a spolupráce).
• Uvažuje systémovo. Vie, že každý prejav má zmysel. Problém existuje len v jeho súvislostiach.

Príkladom môže byť intervencia pre deti s dysgrafiou, ktorá sa často spája s dyspraxiou a nestačí pritom len nácvik písania. Potrebné je pracovať na rozvoji telesnej schémy, motorickom plánovaní, senzorickom spracovaní taktilných, proprioceptívnych a vestibulárnych podnetov. Až následne bude nácvik písania účinný.

 

Liečebný pedagóg sa zameriava na rozvoj senzorického spracovania, funkcií jemnej a hrubej motoriky a iné podmieňujúce neurologické funkcie a mechanizmy, ktoré ovplyvňujú zručností detí. Z neurologického hľadiska liečební pedagógovia ovplyvňujú nie len vyššie funkcie mozgovej kôry, ale aj nižšie štruktúry mozgu. Práve preto sú často zapojení do práce s deťmi, pri ktorých už ,, nič nefunguj“. Intervencia na úrovni tréningu zručností nie je vždy postačujúca a je potrebné premýšľať nad hlbšími príčinami.